O košickom erbe – časť 3.

V predchádzajúcich článkoch si spoznal prvé tri podoby košického erbu. V poslednom sa dozvieš, kto nám ho „načančal“ do súčasnej podoby, čo jeho štyri strieborné pásy znamenajú, i komu patrí orlica v ľavej časti štítu.

Posledný erb nám ako predčasný vianočný darček udelil Vladislav II. Jagelovský v Budíne (rozumej mesto na brehu Dunaja, ktoré sa neskôr spojilo s Pešťou a vznikla Budapešť) 8. decembra 1502. Po Ľudovítovi Veľkom, ktorý v podstate zjednodušil svoj vlastný rodový erb, aby mohol vytvoriť náš prvý, bol Vladislav druhým panovníkom, ktorý do symbolu Košíc zakomponoval svoje vlastné znaky. Bola ním poľská orlica v ľavej časti štítu, ktorá je znakom rodu Jagelovských. Vladislav nezabudol ani na svoju manželku Annu de Foix, ktorú si vzal iba osem mesiacov pred udelením erbu. Jej pripomienka – červeno-zlatá niť umiestnená v modrom poli v spodnej časti štítu, však doteraz symbolizuje lásku, ktorú voči svojej o pätnásť rokov mladšej žene cítil.

Okrem anjouovských ľalií, jagelovskej orlice a nite rodu de Foix, sa nový význam pripísal aj štyrom strieborným pásom na štíte. Ak si pamätáš, tie tiež pochádzajú z anjouovského erbu. Po prvýkrát je však v erbovej listine vysvetlené, čo znamenajú pre nás. Reprezentujú arpádovskú dynastiu (pochádzajúcu z najmocnejšieho staromaďarského náčelníckeho kmeňového zväzu), no i štyri rieky pretekajúce územím Rakúsko-Uhorska – Dunaj a jeho tri prítoky: Tisu (pramení na Ukrajine a vlieva sa do nej i náš Hornád), Drávu (pramení v Taliansku) a Sávu (pramení v Slovinsku).

Ani anjel nebol o radikálne zmeny ukrátený – narástli mu totiž nohy, takže konečne štít skutočne držal a nielen sa oňho opieral. Jeho postava nabrala ženskejšie tvary (zrejme aby pripomínala patrónku mesta, sv. Alžbetu) a z bieleho rúcha sa prezliekol do ametystového. Na zlaté kučeravé vlasy mu okrem korunky nasadili i svätožiaru. Na kraj štítu sa pridali prilbice so zlatými korunami a prikrývadlá v tvare „rôznofarebných padajúcich kvetov, akoby rozviatych vetrom.“

Práve anjel je elementom, ktorý odlišuje košický erb od mnohých mestských erbov v Európe. Jeho vznešenosť a masívne krídla, ktorými chráni dejiny mesta zaznamenané na jedinom štíte, vyvolávajú pokoru a zároveň hrdosť. Ak sa budeš prechádzať po Hlavnej a poriadne sa obzrieš, nájdeš ho všade – či už na Dóme, na priečelí Historickej radnice, na divadle, na lampách, dokonca na strieborných smetných košoch. Alebo si stačí obliecť naše tričko a nosiť ho na mieste, kde patrí – blízko pri srdci.

Zdroj: kosice.sk