Prvý mestský erb v Európe bol pre Košice iba začiatkom. Po ňom prišli ďalšie tri, pričom dva z nich sme získali v priebehu 30 rokov. Práve tie začali pripomínať ten súčasný – a to tým, že sa v nich nachádzal neodmysliteľný anjel držiaci štít.
Druhú erbovú listinu sme získali 31. januára 1423 v Bratislave. Udelil nám ju Žigmund Luxemburský, uhorský panovník, ktorý svojho času finančne podporil aj stavbu Dómu sv. Alžbety. Napriek tomu, že bol erb označený za „privilégium“ (a tým pádom sa nedal odňať), ani tentoraz panovník netušil, ako by mal taký mestský erb vyzerať. Dodal mu aspoň trochu pompéznosti tým, že doňho dal zakomponovať anjela v červenej šate s dvoma zlatými krížmi. Ten prvý, zvaný latinský, (čiže klasický katolícky) umiestnili na diadém na anjelovej hlave, pričom druhý, zvaný ondrejský (v tvare X, na ktorom bol ukrižovaný sv. Ondrej) na hrudník anjela. Hoci pôsobil erb duchovnejšie a vznešenejšie, vyvolal v budúcnosti nemalé problémy – prítomnosť anjela v prípade, ak by sme chceli pridať tradičné súčasti aristokratických erbov (prikrývadlá, klenot a prilbice) – skôr zavadzala.
Tretiu erbovú listinu sme dostali 7. februára 1453 od Ladislava V. Ani ten stále netušil ako zariadiť, aby mal mestský erb atribúty klasického, aristokratického erbu, preto ho opäť dal iba „vylepšiť“. Vďaka tomu pribudla uhorská kráľovská koruna, ktorá sa doteraz nachádza aj v štátnom znaku Maďarska. Anjel zmenil outfit z červeného na biely; a poradie bielej a červenej farby na štíte sa vymenilo, pričom jeho spodná časť sa zaoblila (inými slovami sa z ranogotického zmenil na neskorogotický).
Ak by sme sa na chvíľu chceli zmeniť na konšpirátorov (alebo na postavy z románov Dana Browna), povedali by sme, že pod nákresom tretieho erbu sa nachádzala iná kresba, pripomínajúca plnohodnotný erb s prilbicami, aký sme dostali o 49 rokov neskôr. Prečo však aj maľovaná verzia nenadobudla takúto podobu, nie je známe. Zavadzal azda anjel? Rozmyslel si Ladislav tradičné atribúty na poslednú chvíľu? Alebo sa kresliar jednoducho pomýlil? To sa možno už nikdy nedozvieme. Každopádne je to jedna z neznámych košických záhad, nad ktorou môžeš hútať, ak nevieš v noci spať.
Radšej si však dopraj poriadny oddych, rovnako ako náš erb – koniec koncov, od jeho vzniku po jeho súčasnú podobu prešlo 133 rokov. Neboj sa – ty na poslednú, najhonosnejšiu časť jeho príbehu budeš musieť čakať iba 14 dní.
Zdroj: www.kosice.sk