Poštovné zadarmo nad 60€ Vrátenie tovaru do 30 dní kere@kere.sk0944 186 939

O košickom erbe – časť 1.

Oslavy Dňa mesta Košice začínajú už zajtra, čo znamená, že čoskoro oslávi náš mestský erb neuveriteľných 649 rokov. Ak máš dobrú hlavu a pamätáš si narodeniny, tak upresníme, že to bude 7. mája. V roku 1369 totiž dostali Košice ako vôbec prvé mesto v Európe erbovú listinu podpísanú kráľom, čím získali prvý mestský erb v celej Európe (a aj vo svete).

Hoci vyzerá prvý erb v porovnaní s tým, ktorý nájdeš na našich tričkách, jednoducho, jeho tvorba spôsobila kráľovi Ľudovítovi Veľkému nemalé trápenie. Dovtedy sa erby udeľovali iba fyzickým osobám za zásluhy v bitkách, a tým pádom obsahovali symboly odpovedajúce získanému titulu – a to prilbu, klenot a prikrývadlo (alebo plášť). Košice však nezískali erb pre svoju účasť v bitke – vlastne si ho tak trochu vyžiadali. Už vtedy boli totiž druhým najdôležitejším mestom Uhorska a potrebovali označenie, ktoré by odpovedalo ich pozícii.

Ľudovít nebol proti, no čelil otázke, ako by mal erb bez prilby, klenotu a prikrývadla vyzerať. Napokon sa rozhodol zjednodušiť erb svojho vlastného rodu Anjouovcov a udelil nám štít – namiesto šiestich kráľovských ľalií sme dostali tri a namiesto siedmich červených a siedmich bielych pruhov štyri. Na rozdiel od iných erbových listín však v tej našej erb nebol nakreslený. Stál v nej iba latinský text v znení:

Ak nie si v kaligrafii a latinčine zbehlý, tu je preklad: „My Ľudovít, z Božej vôle kráľ Uhorska, znením tejto listiny dávame na vedomie všetkým, ktorých sa to týka, že kráľovskou láskavosťou dbajúc na náležitý úžitok našich verných občanov a hostí Košíc, chcejúc, aby sa tí istí vzmáhali darmi milostí, na ich oddanú a poníženú žiadosť sme privolili z osobitnej blahovôle tým istým našim mešťanom z Košíc, aby odteraz na tajnej a posielacej pečati ich mesta a zástave, mali právo a mohli naveky užívať formu štítu, vybranú z nášho kráľovského znaku, majúceho zhora jeden tiahnúci sa pás líniu modrej farby a troma obrazcami ľalií a bočne odspodu štyri červené a toľko isto bielych. Pod našou tajnou pečaťou na dôkaz tejto listiny, ktorú dáme vyhotoviť vo forme nášho privilégia pod našou veľkou pečaťou na prospech tých istých mešťanov, ak nám bude táto predložená. Dané v Diósgyöri druhý deň pred sviatkom Nanebovstúpenia Pána 1369.”

Okrem kresby erbu chýbala aj ďalšia dôležitá súčasť bežných erbových listín – pečať. Niežeby na ňu zabudli – bola to skôr poistka. Vďaka pečati by totiž boli Košice povýšené do šľachtického stavu, takže by sa mohli snažiť o svoj podiel a zastúpenie na správe krajiny. A to bolo v tom čase neprípustné.

O pečať nás Ľudovít neukrátil úplne – po predložení erbovej listiny nám bola v prípade potreby vydaná dočasná pečať, ktorá sa používala pri posielaní listov a označení tajných dokumentov.

I s tým sa však Košičania uspokojili – dosiahli niečo, čo sa nikomu pred nimi nepodarilo – vyžiadali si erb a kráľ im ho udelil. Trvalo to však ešte ďalších 133 rokov a dva pokusy, kým nám bol udelený plnohodnotný mestský erb i s prilbicami, symbolmi a prikrývadlami. To je však už iný príbeh…

 

Zdroj: kosice.sk