V predchádzajúcom článku sme ti prezradili, aké detaily si môžeš všimnúť na Oltári sv. Alžbety a ktorý z oltárov v Dóme je železný. V poslednom článku venovanom našej „Alžbete“ dokončíme cestu po jej zaujímavostiach veľkolepým spôsobom – výstupom po Kráľovských schodoch, zostupom do krypty Františka II. Rákocziho a pohľadom na krstiteľnicu staršiu než samotný Dóm.
Vedľa železného Oltára sv. kríža sa nachádzajú „kráľovské“ schody. Viedli na empórium, v ktorom sedával kráľ, keď navštívil Košice a zúčastnil sa omše. Schody sú špecifické tým, že sú spojením dvoch točitých špirálovitých schodísk pretínajúcich sa na piatich poschodiach. Vďaka tomuto architektonickému špecifiku získali aj poetickejšie názvy. Jedným z nich je „schody milencov“ – dvaja zaľúbenci začnú výstup na vlastnom schodisku, ktoré ich napokon aj tak zvedie dohromady. Ďalším menom sú „schody očistenia“. Ak si vyberieš na výstup ľavé schodisko, to ťa od hriechov očistí, pričom dole musíš zísť pravým, aby sa na teba hriechy znova nenalepili. Ak sa však už na púť vyberieš, nezabudni si vychutnať výhľad na pozlátený luster s kópiou uhorskej kráľovskej koruny i maľbu zachytávajúcu cestu Rákozciho pozostatkov z Tekirdagu až do Košíc.
Apropo – Rákoczi. Možno si jeho meno pamätáš z hodín dejepisu. Bol najvýznamnejším vodcom protihabsburgského povstania, ktoré mu však nevyšlo, preto bol nútený utiecť do exilu. Maľba oproti empóriu zachytáva jeho život, zobrazený vo forme schodov. Na prvom vľavo je v náručí svojej mamy, Ilony Zrínskej, ktorá tiež bojovala proti habsburgovskej vláde v Uhorsku. Na ďalšom schode je z neho už malý chlapec, ktorý sa vzdeláva na dvore biskupa Leopolda von Kollonicha; na treťom mládencom, ktorého zatkli a poslali do exilu (odišiel do Poľska, kde mu dvakrát ponúkli titul kráľa, avšak odmietol). Najvyšší schod ho zobrazuje na vrchole jeho slávy – ako vodcu povstania. Po tom, čo neuspel, išiel jeho život podľa autora maľby dole vodou (alebo schodmi). Utiekol do Osmanskej ríše, kde ho sultán Ahmed III privítal s otvorenou náručou. Rákoczi strávil zvyšok svojho života v meste Tekirdag (po maďarsky Rodošto), kde na sklonku svojho života porozprával učňom svoj životný príbeh.
Maľba bola dokončená v roku 1916 pri príležitosti znovupochovania Rákocziho v Košiciach – zomrel totiž v Tekirdagu. Až v roku 1906 boli jeho pozostatky privezené do Košíc a uložené do krypty Dómu spoločne s pozostatkami jeho mamy Heleny, syna Jozefa Rákocziho, grófa Mikuláša Berčéniho a jeho manželky Kristíny Čákiovej, generála grófa Antona Esterháziho, a jeho dvormajstra Mikuláša Šibrika. Kryptu si môžeš za malý poplatok pozrieť a ak sa posnažíš, na hrobkách nájdeš aj mená vyššie spomínaných osobností, ktoré kedysi tak horlivo bránili svoju zem. Ak by si chcel o Rákoczim zistiť viac, neboj sa – onedlho sa k nemu vrátime v samostatnom článku.
Ostáva nám ešte spomínaná krstiteľnica. Pochádza zo 14. storočia – a ak si spomenieš na to, že Dóm sa začal stavať okolo roku 1380, je dosť pravdepodobné (vlastne to potvrdili aj historici, takže je to isté), že je staršia, než Dóm. To znamená, že prežila požiar starého Kostola sv. Alžbety, aby prepojila pôvodnú Alžbetu s tou dnešnou a pripomenula nám, kam až história nášho mesta siaha.