SOC_KE: Architektúra Košíc po graficky

Maroš Juhás, alebo košickej umeleckej obci skôr známy ako – SOCKE.  Socke vytvoril pre KERE 2 nové grafiky, ktoré si už môžeš zakúpiť. Ostal pri tom verný štýlu, ktorý je jemu vlastný. Odkaz z košickej minulosti spojený s moderným poňatím tvorby v grafickom programe. Sú dva typy ľudí. Tí, ktorí SOCKEHO milujú pre jeho diela, a tí, ktorí ich ešte nevideli.  Ak patríš do druhej skupiny, najprv si čekni jeho insťáč.

KERE: Hneď v úvode by sme sa pristavili pri tvojom pseudonyme 🙂 Ako si prišiel s nápadom, že sa budeš prezentovať práve pod týmto undergroundovým menom?

soc_ke: Ťažko povedať, veľa som nad tým nepremýšľal. To spojenie prišlo prirodzene, soc ako socialistické a ke ako Košice. Dlhodobo sledujem rôzne stránky, ktoré sa zaoberajú architektúrou tohoto obdobia, jednou z nich bola aj SOVMOD, teda Soviet Modernism. Pôvod názvu pre môj projekt prisudzujem teda aj pôsobeniu tejto stránky.

KERE: Maroš, kedy začal tvoj príbeh nezávislého umelca? Prezraď nám svoje umelecké prvotiny.

soc_ke: Je mi popravde trochu ťažko označiť sa za umelca. Ak niekto vníma moju robotu takto, som samozrejme veľmi vďačný a teší ma to. K tým prvotinám, kreslil som pomerne veľa tématicky obdobné veci už od útleho detstva. Niekde tam začala túžba zobrazovať prostredie, ktoré ma obklopuje.

KERE: Ten dojem, ktorý zanechávaš vo svojich grafikách priam vyráža dych. Zasahuješ tým publikum aj staršie, pretože sa dotýka ich detstva / minulosti, ale oslovuješ aj mladú generáciu, čo je veľmi pozitívne. Je vidieť, že mladí majú záujem o časy nedávno minulé a baví ich pozerať sa na miesta, kde kedysi fungovali napr. diskotéky, kultúrno-politické akcie, krajská knižnica pre mládež – Obchodné centrum Ural (Jazero). Bolo to tvojím zámerom od začiatku – tvoriť veci z obdobia najprudšieho rastu Košíc?  

soc_ke: Mesto a jeho história ma fascinuje celý život a práve s odkazom obdobia jeho najväčšieho rastu som bol ako dieťa narodené v 90s konfrontovaný najviac. Detstvo som trávil na Jazere a na Furči, kde sa do mňa vpila estetika socialistickej výstavby. Taktiež som z nejakého dôvodu potreboval odpovede na otázky z fungovania mesta a jeho histórie. Prišiel som do momentu, keď som mal pocit že je to tématika, o ktorej viem viac než bežný smrteľník a Instagram mi prišiel ako fajn platforma pre zdieľania poznatkov skĺbených s ilustráciou. 

KERE: Si veľmi všestranný autor svojich diel. Vieme, že ty ich „len“ nekreslíš, ale máš o nich naštudované  aj historické fakty či poznáš príbehy k jednotlivým architektúram. Odkiaľ čerpáš informácie o tak (ne)dávnych témach a stavbách?

soc_ke: Prvé informácie som získaval cez starých rodičov, teda generáciu, ktorá si to odžila. Vďačne mi odpovedali a živili môj záujem. V ich knižniciach som nachádzal jubilejné knihy, ktoré si podniky zabezpečujúce výstavbu mesta vydávali k rôznym výročiam. Na základnej škole to boli fóra na Skyscrapercity, dnes je na informácie vďačná rôzna odborná literatúra, o ktorej som ako mladší nevedel, poprípade ešte nevychádzala. Rád si tiež čítam komentáre pamätníkov na fb stránke venovanej historickým fotografiám mesta. Ilustrácia kultúrneho centra Bagdad vznikla napríklad z potreby vytvoriť vizuálnu rekonštrukciu miesta, ktoré bolo Tabačkou alebo Úsmevom 60. rokov. K čiernobielej fotografii Bagdadu začali viacerí pamätníci v komentároch odhaľovať detaily zo života tejto stavby, popísaná bola dokonca aj farebnosť, čo mi pomohlo pri ilustrovaní. 

KERE: Chceli by sme ísť trochu viac do hĺbky a spýtať sa ťa, koľko ti napríklad trvalo vyhotovenie konktrétne tejto vybranej grafiky. Aké postupy si použil pri jej tvorení? Ako vyzerala dejová línia vzniku tohto vizuálu?

Dizajn Kruhy

soc_ke: Proces tvorby ilustrácie nie je podmienený ničím iným, než tým, či prídem do styku s historickou fotografiou danej stavby, zaujme ma niečo pri pohybe mestom, resp. mám za potreby zdieľať informáciu, ktorú považujem za hodnotnú a ilustrácia je len takou ospravelnenkou, upútaním pozornosti sledovateľa. Ďalej potrebujem len fotodokumentáciu, chuť, čas a trpezlivosť. Väčšina ilustrácií vzniká pol dňa až deň, dlhšie som asi nerobil nič. Pri návrhu pre KERE bolo pre mňa nevyhnutné zobraziť atribúty charakteristické pre povojnové obdobie mesta, zvolil som kompozíciu 9 kruhov. Každý predstavuje signifikantný košický výjav. Kompozícia kruhov je charakteristická pre chodbové okná na prvých sériach panelových domov budovaných v Košiciach. Košičan ich mohol pred rekonštrukciou vnímať najintenzívnejšie na Južnej triede. Druhý návrh pozostáva z kompilácie neónových reklám, krásneho tvorcu mestskej identity. Ten žiaľ z naších ulíc pomerne rýchlo zmizol a bol nahradený novými, necitlivými a nekoncepčnými formami bojujúcimi o pozornosť diváka. 

KERE: Aké dielo si vyžiadalo najväčšiu námahu? Tvoj umelecký výtvor, pri ktorom si sa vyhral do úplného detailu a vyšperkoval to najviac ako sa dá?

soc_ke: Ako som povedal, proces ilustrácie väčšinou trvá ten jeden deň, max. deň a pol. Dlhšie som sa hral s takým Priorom, kde tá charakteristická bosáž na fasáde pri pozornejšom študovaní nie je až tak pravidelná ako sa na prvý pohľad zdá. Z vnútorného detailistického presvedčenia som sa teda pokúsil Prior zobraziť v podobe čo najbližšej skutočnosti. Veľkú pozornosť a námahu venujem spravidla miestam, ktoré poznám podrobne a ku ktorým ma viaže emočná pamäť.

KERE: Poznal si našu značku už predtým? Predstavoval si si, že niekedy navrhneš dizajn pre túto lokálnu značku, ktorý sa stane súčasťou kolekcie Artist?

soc_ke: Prácu a výstupy KERE samozrejme už nejaký čas poznám, cením si ju a som za ňu vďačný, ako aj za akúkoľvek činnosť, ktorá posilňuje mieru lokálpatriotizmu a prispieva ku budovaniu našej identy. To že s vami budem spolupracovať som nečakal, no o to viac ma to teší, tak ako aj výsledok našej spoločnej práce.