So waKEREs alebo na kus reči…(Meskalin)

Rubrika so waKeres pokračuje a tentokrát sme v hľadáčiku zamerali mladého, talentovaného no hlavne najaktívnejšieho writera na východnom Slovensku „Mezk“a, ktorý s farbami v rukách čaruje už nejaký ten piatoček.

Ahoj moj, tak najprv sa nám pekne predstav čo si zač a čo to vlastne robíš.

Serus moj, predstavil si ma na začiatku úplne jasne. Dodal by som akurát crews, v ktorých pôsobím Dkh a Bang.  Až taký mladý podľa mňa už moc niesom, no stále sa snažím užívať si naplno tento graff lifestyle. Cestovať, maľovať, zabávať sa a samozrejme popri tom žiť život ako normálny človek.

Klasická klišé otázka. Ako si sa k tejto srande dostal? A čo ťa núti v tom pokračovať a neprestávať?

Dostal som sa k tomu presne pred 10timi rokmi, síce som to začal vnímať možno už v roku 2004. Začalo to streetartom, keďže si myslím, že v tejto dobe mali Košice najväčší streetartový boom. Každá jedna značka, telefónná búdka a rozvodové skrine boli total oblepené stickermi. Chodil som po centre s kámošom, veľmi sme to sledovali a neskôr sme začali vyrábať vlastné. Boli to hodiny strávené nad vyrezávaním nálepiek do fólií, ktoré potom aj tak niekto zlepil haha…no bavilo ma to. Neskôr to začalo ako prvá fixka z Harlemu, prvý sprej (Aerosol Art najviac!), prvý tag na vlastný panelák, prvý chróm na sídlisku a postupne som sa odvážil maľovať aj v centre – viac známosti, viac skills. A čo ma núti pokračovať? Ani sám neviem, plno krát som stým chcel skončiť, no nedá sa. Je to proste nejaká droga. Veľa mi to dalo ale aj extrémne veľa vzalo.

Keďže graffiti je často spájanie aj s cestovaním, prezraď nám krajiny, ktoré si spoznal a pridaj nejaké pikantné historky z ciest.

Nj., keď sa tak zamyslím robím to hlavne kvôli tomu cestovaniu. Nové miesta, noví ľudia a hlavne neskutočné zážitky, ktoré si už ani nestíham pamätať, keďže je ich tak veľa. Doteraz som videl skoro polovicu Európy, spomeniem len väčšie mestá ako napríklad Londýn, Brusel, Paríž, Rím, Miláno, Amsterdam, Rotterdam, Atény, Belehrad, Sofia, Copenhagen, Ljubljana, Budapešt, Praha, Berlín, Viedeň, Bern atď…Ako som povedal historiek je mnoho, neviem ti povedať takto konkrétne jednu, lebo ma hneď napadne druhá, no môžem ich popísať zopár v skratke.  Najzaujímavejšie sú samozrejme zo zdrahčakami a väčšina je spojená so skákaním plotov. Keď sme napríklad v Rotterdame maľovali metro, nabehla tam Sbs služba na aute a nasledoval útek cez všetky napájacie koľaje v yarde, následne skákanie cez elektrický ostnatý plot, dotrhané gate, dorezané ruky, beh niekoľko stovky metrov a nakoniec skrytý ležať medzi zvodidlami na diaľnici. No veselo)). Taktiež naháňačky v Prahe keď za nami behal Sbskár (raz aj so psom) a piati sme museli skočiť ten skurvený yardový plot. Bolo to komické, lebo na druhej strane bol nejaký chodník, kde rodinky s deťmi mohli vidieť ako vzduchom letia tašky s farbami a na plote zopár napichnutých chlapcov, ktorí kričia od bolesti :D. Alebo v Paríži keď sme sa dostali do tunela metra, no nevedeli sme z neho výjsť, kedže emergency poklop bol veľmi ťažký a komplikovaný na otvorenie z vnútra tunela. Ľudia na povrchu mohli vidieť dvoch chlapcov na rebríku airshaftu a štyri vyčnievajúce ruky zo zeme ako sa snažia tento debilný poklop otvoriť , no nešlo to. Crazy akcie v Belehrade, kde sme maľovali rovno pred driverom a výpravčíkom. Chudák vodič musel kvôli nám posúvať vlakom dopredu, dozadu a otvárať dvere aby zabránil maľovaniu na i tak celý sprzdený vlak. Ďalej by som spomenul naťahovanie v Aténach s Sbs aby nám dovolili maľovať aspoň 10 min. metro. Tí aj tak zavolali policajtov na motorkách, no náš domáci kontakt sa cítíl ako v GTA a hravo sme im ušli na jeho aute v úzkych uličkách Atén, cez všetky červené a chlastom za volantom. Útek v Bruseli z jednej stanice metra na druhú, v tuneli v totálnej tme, následne skok do kríkov a zotrvávanie vo veľmi nepohodlnej polohe. Ale mimo týchto stresujúcich zážitkov je ich aj kopu príjemných a veselých, no pokiaľ to nezažiješ nepochopíš.

Ktorú krajinu si si obľúbil najviac?

Zatiaľ určite Copenhagen v Dánsku.  Je to jedno pekné, vyspelé a moderné mesto plné možností, mladých ľudí, zábavy a zaujímavým automatickým modelom metra bez vodiča. Samozrejme aj celé Taliansko a 90 minútové „akcie“ na vlaky s pivom v ruke a následne sa hodiť niekde do mora. No proste TOP!

Ktoré krajiny máš v pláne navštíviť v blízkej budúcnosti?

Chcel  by som toto leto obísť juh, dokončiť balkán, neskôr ťažký sever a takto dokončiť celú Európu. Následne konečne vycestovať aj na iný kontinent, no o tom potom…

Aký máš rituál pred maľovačkou ilegálu?

Hmm…nič extra. Klasicky spraviť si nejaký skeč, zladiť a pripraviť farby, trošku sa natiahnúť, rozcvičiť, zaviazať pevne šnúrky, očekovať spot a kľudne namaľovať. Nerád chodím do nezmyselných akcií bez organizácie a prípravy. Tak isto už nerád spájam maľovanie s alkoholom, tie rybie piece fuh…

Patríš už k stálym členom KE/SR scény, ako vnímaš celkový posun graffiti dnes v porovnaní s obdobím kedy si začínal?

Začiatky sú začiatky, veď vieš… Určite sa mi to celé páčilo viac keď som začínal a som veľmi rád, že som ešte stihol zažiť túto oldschoolovu scénu, žiaden internet a vtedajší veľký rozmach graffiti na Slovensku. Páčilo sa mi ako maľovalo strašne veľa ľudí, veľa dobrých štýlov, kvalitných a aktívnych writerov. Prirodzený rešpekt z ulice, všetko zmaľované, rolujúce panely na staniciach atd.. Dnes je to viac menej o internet fame,  všetko sa buffuje, deti skoro vôbec neskečujú, spravia pár hnusných akože „dirtystyle“ bombingov a myslia si že sú králi. No o tom by som sa pohoršoval nadlho. Samozrejme sa tu ešte nájdu aj kvalitní writeri, no škoda, že ich viem spočítať na prstoch jednej, dvoch rúk. Ale určite podporujem aj novú mladú generáciu a scénu sledujem tak isto ako pred tým.

Obľúbený writaz, ktorých sleduješ, a ktorých štýl alebo technika ťa zaujala natoľko, že ti až slina vypadla?

Určite rešpektujem SMGO chlapcov z Bratislavy. Veľmi ma zaujímajú  a inšpirujú nemecké prepracované štýly a rešpektujem bláznov zo španielska s ich krutými akciami.

Čo musí bežný smrteľník robiť aby bol taký dobrý ako ty?:)

Haha ty lichotník jeden. Nemyslím, že som tak dobrý, určite je mnoho oveľa lepších ľudí než ja, no ak si to niekto myslí, tak ísť si za svojim, rešpektovať druhých, robiť to s pokorou, skúšať, plánovať, cestovať a príde to samo. Stále si myslím, že to chce nejakú hierarchiu, odmaľovať si ulicu, postupne panely, metrá, cestovanie, takto si nazbieraš plno kontaktov a plno skúseností. A hlavne niečo to odčekovať hehe))))

Čo je najlepšie?

Autá sú najlepšie!!

Pozdrav/Hate takoj

Hate nie, niesom hater. Uznávam v podstate každého čo niečo tvorí. Nejde ale len o graffiti ale o všetko čo sa týka tohto lifestylu. Beriem to už skôr ako hmmm, hiphop? Dá sa to dnes ešte takto nazvať? Čiže rešpektujem každého kto maľuje, brejkuje, fotí, robí hudbu a celú túto undergroudovú (už aj komerčnú) scénu. Nebudem vymenovávať koho každého pozdravujem ale takto v skratke, každého s kým som zažil nejakú akciu, produkciu ale aj s kým som vypil na bare. Mladým by som odkázal robiť to s väčším rešpektom a pokorou a starým dík za všetku pomoc a podporu. Dievčatám! Vy ste najlepšie a nie autá, šlo len o interný humor))))) Na záver by som dodal, že sa už čoskoro môžete tešiť na prvé východoslovenské graffs video!

Serus