Kto to vlastne bola tá Durínska? Ako si žila?

Dielo „Patrónka“ od Dano Faynsmeker u nás v KERE narobilo riadny rozruch. Z dizajnu ešte ostali posledné kusy. O to ale neide. Dnes sa zameriame na tú konkrétnu osobu, ktorú Dano vyobrazil na svoj motív v kolekcii Artist.

Keď turista povie „Dóm“ (alebo Cathedral, Alžbeta či Saint Elisabeth) všetci vieme akým smerom ukázať prst. Komu je Dóm zasvätený? Asi najpoužívanejšie meno v Košiciach – Alžbete.

Výnimočnosť Svätej Alžbety je už dávno dokázaný, keď už v stredoveku bola považovaná za patrónku žobrákov, vdov, chorých, sirôt, prenasledovaných, čipkárov, pekárov či patrónku charitatívnych organizácií. V skratke – získala titul priekopníčka charity.

Čo je viac než zaujímavé, v Košiciach nikdy nebola. Chýri a povesti o jej láskavosti sa však rozšíril po celej Európe rýchlejšie než stihol Rákoczi obsadiť Košice. Presné miesto jej narodenia nie je známe – predpokladá sa, buď Bratislava, alebo Sárospatak. Vydala sa však a žila v Nemecku, kde ako 24-ročná zomrela.

Pochádzala z rodiny uhorských kráľov a ako to kedysi bývalo, jej manžel jej bol priradený už v detstve ako štvorročnej. Tým do jej života vstúpilo symbolické číslo 4, ktoré ju sprevádzalo dokonca aj po smrti. Jej snúbenec Ľudovít, durínsky gróf, si ju vzal ako štrnásťročnú, počas života mala 4 zjavenia a zomrela ako dvadsaťštyri ročná. Medzitým však toho stihla až-až. Vlastne z nej bola riadna pracujúca matka.

V rokoch 1224 – 1225, keď nastalo v Nemecku obdobie hladu a biedy, Alžbeta bez okolkov rozdávala z vlastných zásob, ošetrovala chorých či ranených. Dala postaviť nemocnicu a jej muž ju v tom plne podporoval. Veril v to, že slabším a chudobnejším treba pomáhať. Nanešťastie, zomrel o dva roky neskôr na križiackej výprave. Jeho nevlastný brat, Henrich Raspe, vyhnal Alžbetu z hradu a zakázal komukoľvek v kniežatstve pomôcť jej.

Foto: Tomáš Mačej

Našťastie, to, čo Alžbeta vykonala, sa jej aj vrátilo. Keď sa o jej osude dozvedela jej teta, dala ju zavolať do kláštora a požiadala biskupa, aby vyjednal s Alžbetiným švagrom jej návrat na hrad. Napokon sa Henrich podvolil a Wartburg opustil (ak sa ti zdá názov hradu povedomý, možno si spomenieš na Martina Luthera, ktorý sa v ňom počas reformácie ukrýval).

Alžbeta sa však rozhodla žiť asketickým životom, v meste Marburg nad Lahnom založila nemocnicu, pri ktorej bývala, a v ktorej napokon 17. novembra 1231 po 14 dňoch choroby umrela. Vďaka zázrakom vyliečenia, ktoré sa pri jej hrobe stali, bola už štyri roky po svojej smrti vyhlásená za svätú. Možno sa teraz pýtaš, prečo je Dóm zasvätený práve Alžbete, ak v Košiciach nikdy nebola. V prvom rade preto, že bola dcérou uhorského kráľa, a keďže Košice patrili pod Uhorské kráľovstvo, bolo prirodzené, že sa kostol sv. Michala, ktorý kedysi stál na mieste dnešného Dómu, presvätil na Kostol sv. Alžbety. Druhý dôvod tiež tak trochu vyplýva z histórie, no aby sa zachoval, treba na ňom pracovať. Košice boli celé stáročia známe ako mesto tolerancie, nikdy tu nebola núdza o poskytnutie pomoci či láskavosti. A keď sa dnes pozrieš okolo seba, určite aj ty vidíš ľudí, ktorí v sebe tohto ducha Košíc nosia. Možno je to aj vďaka Alžbete, ktorá dohliada na to, aby sme si aj v dnešných časoch zachovali srdce nášho mesta – koniec koncov, stojí priamo v jeho strede.

Foto: Tomáš Mačej

Zdroj: http://www.zivotopisysvatych.sk/alzbeta-uhorska-durinska/