Názvy Košíc

Košice, Kassa, Kaschau… Možno si sa s rôznymi názvami Košíc už stretol. Vieš však, ako sa volali pôvodne? Odkiaľ pochádza ich súčasný názov? A akými mutáciami prešiel v minulosti? Ak ťa zaujíma jeho etymológia, čítaj ďalej.

Na mapách Slovenska v okolitých krajinách nájdeš Košice pod rôznymi názvami. Vo Francúzsku ich volajú Cassovie, v Poľsku Koszyce, v Maďarsku Kassa. Chorváti ich nazývajú Kasava, Rómovia Kasha a Nemci Kaschau. Určite si si všimol, nakoľko podobné i odlišné tieto názvy sú. Primárne však pochádzajú z dvoch rôznych slov – „Košice“ a „Cassa“.

Pôvod nášho súčasného mena sa interpretuje rôzne. Niektorí tvrdia, že pochádza zo slova „kôš“, čo vtedy znamenalo „nádoba.“ Keďže Košice vtedy ležali medzi samými kopcami, dáva to zmysel. Ďalší majú teóriu, že meno vzniklo z maďarského slova „káša“ (po slovensky kaša) – mimochodom, hoci sa za slovenské národné jedlo považujú bryndzové halušky, v skutočnosti je ním kaša (zemiaková, hrachová, fazuľová, šošovicová – vyber si). Takže aj táto teória by mohla byť pravdivá.

Keďže sa však na území dnešného Dominikánskeho námestia usadili Slovania ako prví (ešte predtým, než tu žili Maďari alebo Nemci), najpravdepodobnejšie je, že sme jednoducho pomenovaní po nejakom Košovi, ktorému osada patrila. V rôznych písomných zmienkach sa totiž uvádza ako „zem zvaná Koša.“ A keďže prípona -ice označovala privlastnenie, názov Košíc môžeme interpretovať ako „Košovi ľudia“ alebo „potomkovia Košu.“ Kto Koša bol, sa zrejme nikdy nedozvieme – príbuzných mal možno aj inde na Slovensku či v Čechách – napríklad pri Prievidzi sa nachádza obec Koš a v Česku zase obec Košín.

V prvej písomnej zmienke z roku 1230 sa dedinka, ktorá tu stála, spomína pod názvom Villa Cassa. Jej názov znamenal „dedina Cassa“. Keďže sme vtedy patrili k Uhorskému kráľovstvu, latinský názov „Cassa“ sa pomaďarčil a vzniklo súčasné maďarské pomenovanie Kassa (čítaj „kašša“). A hoci sme v oficiálnych dokumentoch mali rôzne mená (hoci vždy podobne znejúce), slovanská časť obyvateľstva na svoj prvý názov nikdy nezabudla. V roku 1261 sa v darovacej listine spomína nielen Cassa, ale i Cassa Superior, čiže „Vyšné Košice“. Tie sa nachádzali pod vrchom Hradová medzi Čermeľom a Hornádom. Dostali ich do daru dvaja obyvatelia Cassy (čiže Košíc) s čudnými menami – Samphleben a Oblo. Každopádne, vďaka tejto skutočnosti sa z Košíc zrazu stalo mesto, a v roku 1290 sme už boli označovaní ako Civitas Cassa, čiže „mesto Košice.“

Názov nášho mesta nabral počas nasledujúcich storočí niekoľko podôb: Casscha, Cassouia či Cassow. V oficiálnych uhorských dokumentoch boli Košice vždy spomínané vo svojej pomaďarčenej alebo polatinčenej podobe. V kronikách cestovateľov boli však známe pod slovanským menom Košice, pretože práve takto Košičania svoje mesto medzi sebou nazývali. Aj vďaka tomu sa „uchytil“ poľský názov Koszyce, ktorý sa používa dodnes.

S vyslovovaním nášho mena má však mnoho zahraničných problém. Ak si niekedy letel z Londýna, zrejme ti nejedenkrát rezalo uši, keď si v letiskovej hale počul „Koziče.“ Je to preto, že my Slováci máme prízvuk na prvej slabike slova, čiže „ko“. No keď vidí meno nášho mesta napísané Angličan, pre ktorého „kvačka“ nad s-kom značí prízvuk, snaží sa ho vysloviť správne, pričom by rád zahrnul aj to legendárne „š“. Jeho jazyk však nie je zvyknutý na mäkkú spoluhlásku v strede slova, a tak si ju posunie ďalej. Jednoducho – naučiť Angličana vysloviť „Košice“ zaberie čas a trpezlivosť.

Ak sa okrem jazykovedy zaujímaš aj o matematiku, potom si si možno vypočítal, že meno nášho mesta má vyše 700 rokov. Prežilo uhorskú i rakúsku nadvládu, zmeny režimov i oficiálnych jazykov… Jednoducho, je to borec, rovnako ako náš erb či iné symboly nášho mesta.

Zdroj: www.cassovia.sk www.kosice.sk