Lukyho poznáme ešte z čias 12ROLL clothing, kedy nám robil fotomodela a tentokrát, o pár rokov neskôr sme ho aj s rodinkou vytiahli na photoshooting opäť. Keď už sme mali fotiek tak akurát, rozhodli sme sa ho trochu vyspovedať a priniesť vám niečo viac z jeho nielen hudobného života.
Pochádzaš z muzikantskej rodiny. Boli to práve rodičia, ktorí ťa od malička tlačili k hudbe?
„Čo sa týka smerovania mojich rodičov ku hudbe bolo to asi takto…Otec a mama mali také pravidlo, že si máme vybrať šport a jeden hudobný nástroj, hlavne kvôli tomu, že sme boli živé deti. Tým pádom nás chceli zamestnať a vyčerpať, aby sme večer padli do postele…a keďže sme mali doma klavír, tak som si vybral práve tento hudobný nástroj kde aj začala láska ku produkcii . Čo sa týka mojej myšlienky žeby som sa tým živil alebo vystupoval, tak to maximálne pri táborákoch alebo v škole prírode. Všetko sa to začalo v roku 2009 s kapelou Siempre, kedy som si všimol, že sa ľudom naša hudba páči a vtedy aj vznikli prvé myšlienky, že to nemusí byť len hobby ale môže to mať aj väčší zmysel.“
Keď si spomenul ten šport, vieme, že si bol v mladosti aktívnym vodnopólistom. Nájdeš si popri práci a rodine čas aj na nejakú pohybovú aktivitu?
„Popri hudbe musím stíhať aj cvičiť a športovať. Jednak to mam rád a jednak to potrebujem, pretože geneticky som na tom tak, že kebyže nešportujem, tak je zo mňa za dva mesiace súdok piva. Je to spojenie prijemného s užitočným. Okrem póla som robil aj lyžovanie, karate, basketball popritom som chodil liezť, korčuľovať, bicyklovať, plávať…momentálne behávam, hrávam bedminton a nesmiem zabudnúť na THE GYM kde som po dlhej pauze opäť začal chodiť na Crossfit (veľká závislosť, treba skúsiť).“
Pred dvoma rokmi ste sa ako kapela Siempre rozdelila. Aké máš momentálne rozbehnuté projekty? S kým aktuálne hrávaš?
„Teraz mám rozbehnuté tri projekty. Dva sú ako keby „bratranci“. Jedna kapela sa skladá z troch členov (akustické trio), Tomi Okres – gitara/spev, Joži Dvořák – bicie/spev a ja. Ku tomu sme vytvorili druhú kapelu, ktorá hrá v podstate tie isté veci ale v inom šate a pridávajú sa ku tomu aj veci, ktoré sa nedajú hrať v triu. Tam sme pribrali ďalšieho člena Miťo Samuely – basgitara. Popritom ešte nahrávam s kapelou „Horská chata„. Sú to chlapci prevažne z Martina, hrajú rock a na jeseň by sme mali začať koncertovať aj s nimi.“
Aké máš plány a projekty na najbližšiu dobu.
„Hlavné projekty súvisia s tým čo som vravel. Ide o to stále robiť nové piesne a ako som spomínal s Horskou chatou nahrávame veci, ktoré sa pravdepodobne ocitnú aj na albume ale nechcem o tom ešte rozprávať, pretože viac vecí budem aj ja vedieť najskôr až na jeseň. Čo sa týka muzikálu Jesus Christ Superstar tak ten sa zatiaľ hrá iba v Bratislave a ja pevne verím a dúfam, že sa s ním bude jazdiť, a že zavítame aj na východ. Dúfam, že to bude budúci rok.“
Vieme, že hudbu tvoríš ale čo momentálne počúvaš? Čo ťa v poslednej dobe zaujalo
„Momentálne mi Miťo Samuely posunul kapelu s názvom Periphery. Neviem ako nazvať ten žáner, ale asi progressive metal:), no spevák tam spieva „strašné“ veci a celkovo hrá kapela veľmi dobre. Furt sa neviem odpútať od Pearl Jamu a stále počúvam ich albumy dookola. Dostal som sa späť ku Neřezu… Nemusí sa jednať len o rock alebo tvrdé veci ale mám rád rôzne akustické veci, oldies a mnoho iných žánrov. Ak by som mal menovať všetko bolo by to na dlho.“
Ako si užívaš status otec? Je určite náročné skĺbiť pri tvojom pracovnom vyťažení prácu s rodinnými povinnosti?
„Chvála bohu mám veľmi schopnú a obetavú manželku, ktorá chápe to, že som muzikant. Je všeobecne známe, že byť muzikantom nie je ľahké, pretože je to sebecké povolanie. Musím sa veľa starať sám o seba a často krát potrebujem byť sám, aby som sa mohol učiť, tvoriť, skúšať a nahrávať nové veci. Som veľmi rád, že mám tak krásnu a šikovnú manželku, ktorá sa tak super stará o nášho syna a samozrejme aj ja sa o Tea milujem starať, je to pre mňa veľká zábava… byť otec je výborný status.“
Klasická klišé otázka. Ty a superstar?
„Som veľmi rád, že som sa zúčastnil tejto súťaže, lebo ak by som sa nezúčastnil, tak sa určite nerozprávame a určite by sme ani neboli fotiť veci KERE (ale boli pozn. red.), ktoré sa mi nesmierne páčia. Takže spojené príjemné s užitočným. Hlavne veľa či už hudobných alebo súkromných vecí by sa mi nestalo, keby som sa tejto súťaže nezúčastnil. Som veľmi rád za toto rozhodnutie, ktoré bolo rozhodnutím celej kapely Siempre. Nakoniec sa mi podarilo zviditeľniť ako kapelu, tak aj seba a tým pádom môžem živiť svoju rodinu tým čo ma baví.“
Rád spomínaš na tú súťaž?
„Bolo to hektické obdobie. Bol som mladší aj keď to nie je dávno ale odvtedy sa v mojom živote zmenilo dosť veľa. Ale rád na to spomínam, hlavne z toho uhla, že som absolútne nevedel nič o tzv. „showbiznise“ a bolo mi to jedno :)“
Niečo čo ťa v súťaži prekvapilo, možno zarazilo?
„Zarazila ma moja nevedomosť ohľadom organizácie a celkovo vecí, ktoré sa pre takú show musia spraviť. Každý divák pred TV iba tuší ale nemá absolútne žiadnu predstavu o tom ako to tam prebieha. Je to obrovská robota, ktorú tam tí ľudia robia aby priniesli tú show v takom obraze ako to vidí divák. Cely tím, ktorý sa tam o nás staral sú ľudia s obrovskou trpezlivosťou. Zobrať 24 ľudí, ktorí sú mladí, a ktorí sú „dosť na hlavu“, lebo všetci sú umelci a veria si, že vedia spievať a pracovať s nimi musí byť náročné. Je ťažké sa o nich postarať, chcieť ich zviditeľniť a ešte prechádzať cez ich samostatné premeny, pretože veľa ľudom cez tú súťaž prepne (aj mne samozrejme). Každý deň si na obraze, ľudia ti volajú, píšu atď. Človek je už potom dobrý alebo zlý, ako rýchlo sa cez to prenesie.“
Kde ťa môžeme vidieť hrať najbližšie?
„Do konca júla máme koncertné voľno, avšak budeme určite skúšať a nahrávať nové veci a najbližší koncert máme s kapelou 8.augusta v Hniezdnom na dvojdňovom festivale Nestville chopper rock fest. Viac informácií o novinkách a koncertoch zistíte na mojom FB fanpage Lukáš Adamec – official.“
„Ďakujem za rozhovor.“
Aj my ďakujeme a veríme, že sa čoskoro vidíme na niektorom z vašich koncertov.