So waKEREs alebo na kus reči...(YND) - KERE

Prvé košické graffiti sa začali písať niekedy v polovici 90.rokov a odvtedy sa na scéne premlelo už nespočetné množstvo writerov. Niektorí starí vydržali, poniektorí zavesili tašky s farbami na klinec, no stále pribúda mladá krv a nás teší, že fádnosť šedých stien prekrývajú jedinci či crews, ktorí sú v tomto smere zažratí a doslova je ich menami „zbombené“ celé mesto. Na výsluch sme si prizvali pánov indiánov, ktorí si hovoria YND a keď ste ešte dodnes nevideli nič z ich pouličnej tvorby, tak poprosíme zvesiť z očí ružové okuliare. Pre tých, ktorí odsudzujú tzv. ilegálnu formu graffiti a.k.a. streetbombing odporúčame po tejto vete kliknúť na X v pravom rohu a v pokoji si zapnúť TV s nejakým programom plným emócií. Ideme na to!

1. Takže pekne krásne poprosím meno, priezvisko a miesto trvalého bydliska!

Y: Vlasťo Krivý, ejkejej YUKON. Mám 32 rokov, som bezdetný a bývam na Terase.

H: Volám sa Ondrej Úd, pôvodom som z Komárna. Bývam tu však dosť dlho, čiže maďarský prízvuk som vymenil za gadžovský. (HROT)

E: DEVIL… ale kamaráti ma volajú Emil.

2. Kedy ste sa prvý krát stretli s graffiti a čo vás na nich tak učarovalo, že ste sa rozhodli práve pre túto formu?

Y: Moje uplné začiatky sa datujú približne do roku 2003/2004. Prvý kontakt s graffiti som mal vďaka svojmu spolužiakovi, ktorý si na obaly zošitov vytlačil obrázky z artattacku, tuším to boli veci z nejakého košického jamu. Pretože to pre mňa bolo niečo úplne nové, hneď som si tieto veci prekresľoval na papier. Vtedy som však graffiti samozrejme nechápal, no keďže som odmala kreslil a mal rád „umenie“, priťahovalo ma to. Možno to bola tá farebnosť, možno technika spreju, neviem. Som však rád, že som sa v tom našiel, pretože to výrazne ovplyvnilo moj doterajší život. Láska na prvý pohľad.

H: S graffz som sa stretol ešte na základke , asi ako každý. A neviem, asi som hľadal nejakú vec, s ktorou by som zabil nudu v škole počas hodín.

E: Úplne prvý krát som sa stretol s graffiti keď ma ocko ešte nosil na rukách. Je to matná spomienka mňa so svojimi rodičmi ako sledujeme nejakú prehliadku na hlavnej a pamätám si, že šlo okolo policajné auto, pred ktorým jazdili skateri a sprejovali na kapotu auta. Ale mamka mi zakryla oči kvôli silným majákom a ďalej neviem už.

3. Ako si spomínate na svoje začiatky? Aká bola scéna v Košiciach?

Y: Začiatky klasika. Prvé skúšanie tegov na vlastnej škole (nápad za milión), veľa skečovania, prezerania slovenských webov s graffiti a klamanie rodičom že ideš spať ku kamarátovi, len aby si si mohol dať prvý zlý bombing v noci. Taktiež spoznávanie podobne zanietených ľudí ako som bol ja a podobne. Proste krásne detstvo. Čo sa týka vtedajšej scény, tak BANG bol vtedy na vrchole svojho pôsobenia, proste all city. Práve ich nástup bol akýmsi impulzom pre mňa a nakopnutím aktívne maľovať. Ďalej maľovali crews ako NNS, SKK, UNT, NIA, DKH, IPS, VNS, PANEL, COMET, TDK.

H: Začiatky boli legendárne, plno všeliakých príhod, problémov a podobne. V tej dobe maľoval BANG, ktorých veci som obdivoval asi najviac.

E: Môj pohľad na graffiti bol vtedy ešte príliš obmedzený, vnímal som iba scénu na svojom sídlisku. Čo sa týka mojich začiatkov tak môžem povedať to, že som nevedel čo robím, či už štýlovo alebo technicky, no bolo to krásne obdobie.

4. Určite máte nervydrásajúce príhody, z ktorých bude našim čitateľom tuhnúť krv v žilách. Podelíte sa o ne?

Y: Fú, povedal by som že až také nervydrásajúce neboli. Okrem pár naháňačiek, utekačiek, skrývačiek, predstierania tlaku, ležaniu v kríkoch na mravenisku bez slova lebo 20m od vás vás hľadajú fízli so psami toho myslím viac ani nebolo. Týmto sa chcem poďakovať všetkým checkerom. (Čitatelia, prepáčte ak som Vás sklamal).

H: Nedá sa na všetko spomenúť. Všetky tie stresy, utekačky, skrývačky, lozenie kade tade, čekovanie, vykecávačky pred políciou, čakanie na zadržaných kamarátov 6 hodín na schodoch pred políciou v BA a sľubovanie, že to bolo naposledy asi treba zažiť. Ale tak, patrí to k tomu, ten adrenalín je na tom to najkrajšie. Pokiaľ niesi hlúpy, máš šťastie a vieš čo a ako, dá sa pomaľovať skoro čokoľvek.

E: Pamätám si ako som prvý krát utekal pred príslušníkmi. Kolená sa mi podlamovali, srdce mi šlo vybuchnúť, pľúca som vykašliaval a v hlave mi nonstop behalo „Nechcem ísť do basy.“ No ušiel som, stretol som sa s ostatnými, dokončila sa vec a šli sme na ďalší spot. Domov som prišiel po východe slnka a pár hodín na to som behal štafetu na olympiáde. Sen.

5. Ako vnímate konkurenciu? Je tam skôr rivalita alebo práve naopak pomáhate si navzájom?

Y: Myslím že obe. Aj keď sa máme radi (no homo), vždy chcete dať vačšiu, lepšiu, viditelnejšiu vec ako druhá crew, mať vačší fame. Čiže taká priateľská rivalita. Podľa mňa je zdravá rivalita prirodzená vec, ktorá nedovoľuje stagnáciu graffiti v meste. Samozrejme však vždy keď môžem, tak pomôžem, vyčekujem, natočím veci ak treba a viem, že to isté môžem očakávať od ostatných.

H: Konkurenciu absolútne nepocitujem, aj tých pár ľudí čo maľovalo nemaľuje. Ale, tým pádom viac miesta pre mńa a môj team. Veľká škoda, že nikto nový rozumný neprichádza, chlapci by to mohli viac hecovať, a nerobiť to len kvôli fotkám na instagrame.

E: Kedy ako… záleží to na správaní sa druhej strany.

6. Sledujete scénu mimo košického štátu? Ak áno, koho práce vám vyrážajú dych?

Y: Ja si idem scény v mestách ako Paríž, Praha, Berlín, Štokholm, Moskva. Veci čo si v týchto mestách dávajú chlapci, či už kvalitou alebo kvantitou dosiahne na Slovensku minimum ľudí. Zo Slovenska ma bavia RCLS, MUTANTS, OUS, 1WE, DKH

H: Jednoznačne ma najviac baví pražská scéna, ako FC TCS DAS GEE BE TOP ISK…

E: Áno sledujem, najviac ma baví Sofles (logicky), ďalej Roids, Horfe, Utah a Ether, Swet, Moses a Taps,Grifters, Ironlak Team, Aka6, Lush, Pantone… je ich veľa. No hlavne Pixadores, to čo robia je neskutočné. Mená nepoznám, beriem ich ako celok.

7. Čo toys? Stále sa liahnu?

Y: Toys? Veľmi ma mzrí, že žiadny, u ktorých by si videl že to mysla vážne niesu, kebyže sa aspoň liahli. Takto sme za toyov my. A nám nepomáha ani vyhovoriť sa na trashstyle 😀

H: Zopár toys graffiti kariér sme už ukončili. Nie žeby sme si na tom teraz honili ego alebo sa považovali za kráľov, ale keď niekto pretrie na frekventovaných spotoch oldschooly, poprípade to vyzerá jak keby to robili nohami, tak nič iné než to že to pojde dole ani čakať nemôžu. A zas, keď to nepretrieme my, tak kto?

E: Tak jasné. Každý raz začína ako toy, čo nič nevie a dlho nebude vedieť a kto to popiera, tak je toy.

8. Venujete sa aj iným médiam? Plátno, digital…?

Y: Ja sa výtvarne realizujem len digitálne, kedže študujem grafický dizajn. Samotné graffiti sa však od tejto oblasti snažím oddeliť, príde mi to ako strašný gýč. Čo sa týka iných médií, nejaké experimentovanie bolo, len ma to niekdy nejako extra nenaplňovalo. Veľká škoda, že som strašne pohodlný (syndróm lenivého psa), to by som toho skúšal oveľa viac.

H: Áno, vo voľnom čase skúšam čokoľvek čo sa dá, od plátna po vektory v PC.

E: Okrem stien maľujem aj na plátno, či sololit, alebo na ženské telo…sorry chlapci…

9. Prevažne som z vašej strany vídal street. Aký máte vzťah k legálu?

Y: Legál ma v poslednej dobe prestáva baviť. Hlavne to leštenie keď aj tak si si neni istý, či to stihneš ráno odfotiť a nebude to prejdené. Vačšiu silu proste vidím v ilegále. Od samého začiatku som graffs robil kvoli tomu adrenalínu, tej eufórii, ktorá ťa otupí, pre ten neopísateľný pocit že ty si ten komu v ten moment patrí celé mesto. Preto som vždy cenil ľudí ktorí to hecovali, legál a squat ti dá dnes hocikto (no hate). Keď už legál, tak v lete. Príjemných 30 stupňov, pivko, hudba a večer oddych v bare.

H: Podľa mňa je legal strata času a zbytočne vyhodené peniaze na farby. Radšej tie peniaze dám do chromov a podporných látok, ako do ryby na legále. Legály budem hecovať keď budem mať 30 a nebudem už toľko riskovať.

E: Ja osobne preferujem semi-legál. Niečo, čo nie je legálne, ale nikto to nerieši. S radosťou si zamaľujem aj legálne, hlavne kvôli tomu pocitu keď nejakej starej komunistke vytriete zrak povolením od miestneho úradu. Na nezaplatenie.

10. Veľa graffiti fans sú potešení keď výjde na svetlo sveta nejaké nové video. Môžeme v blízkej dobe očakávať aj niečo od vás?

YND: Pokiaľ sa nič nepokazí, tak koncom roka zrejme pôjde von nejaké mŕtve video s naším vandalizovaním v uliciach, z ktorého Vám odpadnú chrasty. Až tak zlé to bude 😀

11. Čo prvé vás napadne keď sa povie KERE?

Y: Skupina ľudí, ktorí milujú svoje mesto, sú naň hrdí a podporujú košický urban život. A keď uvidíš niekoho v KERE printe mimo Košíc, vieš, že s tebou rád vypije 🙂

H: Košice reprezent more!

E: Patriotizmus, hrdosť a láska ku svojmu rodnému mestu, ktoré nadovšetko zbožňujem. Vysnívaný raj.

12. Pozdrav, feedback, hate…čokoľvek?

Y: Zdravím všetkých košických hráčov čo občas ešte vybehnú do noci zadeliť a hráčov čo radsej miesto toho vybehnú na chajopijo. Pyecku za všetok support a všetky akcie, ktoré pre nás robia. Ďalej samozrejme crewmanov Poslika, CMoneho a najvačšiu legendu východu, Mr. G. Taktiež senboys, senhoes, ľudí ktorých mám rád, ľudí ktorých nemám rad, obľúbené košické podniky (prepáčte za tagy), ľudí čo o 4 ráno nemajú čo na robote len lešovať na okne (poprípade prášiť koberce) a volať fízlov, a samozrejme celé KERE.

H: Chcem pozdraviť všetkých košických stokárov ! Potom 1WE , OUS , Gobesa, Tlakerov, KERE, všetkých toys a chlapcov z pomáhať a buzerovať.

E: Ďakujem KERE, ste veľkým prínosom pre našu komunitu a pozdravujem všetkých svojich belochov, tlakerov, hráčov, čaje, kolegov,moju versače partnerku, calú rodzinu a shout-out pre košický 9426456-členný policajný zbor, pokračujte v dobrej práci!

Frišno a zbešneto:

Vandalizmus alebo umenie?

Y: Vandalizmus, neni o čom

H: Vandalizmus

E: Graffiti

Fatcap alebo softcap?

Y: Sila softcapu, neni o čom

H: Fatcap

E: Fatcap

Montana alebo Molotow?

Y: Molotow, neni o čom

H: Molotow