Svätá Alžbeta Uhorská

Dóm sv. Alžbety je nepochybne najznámejšou pamiatkou v Košiciach. Určite si si všimol, že má tri veže, že má nepravidelný tvar, že jej steny majú rôznu farbu v závislosti od toho, kedy ich čistili a rekonštruovali… Ak teda okolo nej chodíš pravidelne. Je dokonca natoľko ikonická, že stačí povedať „Dóm“ a každý Košičan vie, o čom rozprávaš. Dokonca sa stavím, že dokážeš na ňom len tak vypichnúť tri najkrajšie veci.

Aj preto sa Dómu samotnému venovať teraz nebudeme. Radšej sa zameriame na dámu, ktorej je zasvätený – a že bola naozaj výnimočná, o tom sa presvedčíš v tomto článku.

Svätá Alžbeta sa považuje za patrónku žobrákov, vdov a sirôt, chorých, prenasledovaných, núdznych, pekárov, čipkárov a charitatívnych organizácií. V skratke však stačí povedať, že sa považuje za priekopníčku charity.

Nenarodila sa v Košiciach – dokonca ich vraj nikdy ani nenavštívila – chýr o jej láskavosti sa však rozšíril po celej Európe rýchlejšie než stihol Rákoczi obsadiť Košice (o tom potom). Presné miesto jej narodenia nie je známe – predpokladá sa buď Bratislava alebo Sárospatak (čítaj [šárošpatak]), vydala sa však a žila v Nemecku, kde aj zomrela.

Pochádzala z rodiny uhorských kráľov a ako to kedysi bývalo, jej manžel jej bol priradený už v detstve ako štvorročnej. Tým do jej života vstúpilo symbolické číslo 4, ktoré ju sprevádzalo dokonca aj po smrti. Jej snúbenec Ľudovít, durínsky gróf, si ju vzal ako štrnásťročnú, počas života mala 4 zjavenia a zomrela ako dvadsaťštyri ročná. Medzitým však toho stihla až-až. Vlastne z nej bola riadna pracujúca matka.

V rokoch 1224 – 1225, keď nastalo v Nemecku obdobie hladu a biedy, Alžbeta bez okolkov rozdávala z vlastných zásob, ošetrovala chorých či ranených a dala postaviť nemocnicu. Jej muž ju v tom plne podporoval, veril v to, že slabším a chudobnejším treba pomáhať. Nanešťastie, zomrel o dva roky neskôr na križiackej výprave. Jeho nevlastný brat Henrich Raspe vyhnal Alžbetu z hradu a zakázal komukoľvek v kniežatstve jej pomôcť.

Ako to však býva, aj Alžbete sa dobro, čo vykonala, vrátilo. Keď sa o jej osude dozvedela jej teta, dala ju zavolať do kláštora a požiadala biskupa, aby vyjednal s Alžbetiným švagrom Alžbetin návrat na hrad. Napokon sa Henrich podvolil a Wartburg opustil (ak sa ti zdá názov hradu povedomý, možno si spomenieš na Martina Luthera, ktorý sa v ňom počas reformácie ukrýval).

Alžbeta sa však rozhodla žiť asketickým životom, v meste Marburg nad Lahnom založila nemocnicu, pri ktorej bývala, a v ktorej napokon 17. novembra 1231 po 14 dňoch choroby umrela.

Vďaka zázrakom vyliečenia, ktoré sa pri jej hrobe stali, bola už štyri roky po svojej smrti vyhlásená za svätú.

Možno sa teraz pýtaš, prečo je Dóm zasvätený práve Alžbete, ak v Košiciach nikdy nebola. V prvom rade preto, že bola dcérou uhorského kráľa, a keďže Košice patrili pod Uhorské kráľovstvo, bolo prirodzené, že sa kostol sv. Michala, ktorý kedysi stál na mieste dnešného Dómu, presvätil na Kostol sv. Alžbety. Druhý dôvod tiež tak trochu vyplýva z histórie, no aby sa zachoval, treba na ňom pracovať. Košice boli celé stáročia známe ako mesto tolerancie, nikdy tu nebola núdza o poskytnutie pomoci či láskavosti. A keď sa dnes pozrieš okolo seba, určite aj ty vidíš ľudí, ktorí v sebe tohto ducha Košíc nosia. Možno je to aj vďaka Alžbete, ktorá dohliada na to, aby sme si aj v dnešných časoch zachovali srdce nášho mesta – koniec koncov, stojí priamo v jeho strede.

Zdroj: http://www.zivotopisysvatych.sk/alzbeta-uhorska-durinska/