COMMUNITY
ROZHOVOR: Lenka Mandulová
júl
Košičanka Lenka Mandulová je profesionálnou longboardistkou a v KERE tíme figuruje už niečo vyše dvoch rokov. V staršom článku sme s ňou rozprávali o jej úspechoch (dočítate sa TU), no tentokrát sme sa dozvedeli aj niečo z jej osobného života.
Ahoj Lenka, povedz nám niečo o svojich začiatkoch.
Už od detstva sa venujem rôznym športom, ku ktorým ma priviedli moji rodičia. Vďaka nim som mala to najkrajšie detstvo aké si môže dieťa priať. Lyžovať ma naučili keď som mala dva roky, avšak nedovolili mi venovať sa tomu profesionálne. Predtým než som sa dostala k jazdeniu som sa 5 rokov venovala country tancom a americkému stepu. Bohužiaľ kvôli zdravotným problémom som sa toho musela vzdať.Ja som však neposedný človek, ktorý rád vyhľadáva adrenalín a preto nechýbalo veľa a objavila som novú záľubu.
Predpokladám, že novou záľubou sa stal longboard. Ako si sa k tomu športu dostala?
Pôvodne som chcela začať so skejtom, ale náhodou sme s bývalým priateľom objavili longboard v jednom košickom shope. V tom momente som sa do toho športu zamilovala a to som ešte netušila, čo všetko umožňuje. V roku 2011 som si teda kúpila svoj prvý komplet a začala drieť. V Košiciach sme v tom čase nanešťastie boli len dvaja, takže sme sa všetko učili sami. Na Slovensku sa v tej dobe začal šport rozbiehať a komunita zväčšovať. Približne dva roky som len tak vozila a učila slajdovať a jedného dňa som sa rozhodla zavítať do Prahy na môj prvý slidejam. Dúfala som, že tam hlavne spoznám dievčatá a niečo sa priučím. Netušila som však, že sa mi podarí umiestniť sa hneď na prvej priečke.:) Tento úspech ma naštartoval, začala som vyhľadávať nové spoty v Košiciach a jazdiť ešte viac.
Aký máš štýl jazdenia, a ktorých závodov si sa poslednú dobu zúčastnila?
Moja špecializácia sú hlavne slidy, teda triky pri ktorých sa jazdec šmýka rôznymi spôsobmi po asfaltke. Rada by som sa venovala aj downhillu, no tam je problém s tréningom. Šancu mám len na organizovaných pretekoch, kde je cesta uzavretá. Začiatkom júla som sa v Rumunskej Transylvánii zúčastnila jedného takého a keďže sa jednalo o technicky náročnú trať, obrovskú radosť mi robí to, že som ju zvládla zdolať. V Rumunsku sa následne konala ešte jedna súťaž, ktorej som sa kvôli zraneniu členka nemohla zúčastniť. Nasledoval freeride závod v Poľskom Izdebki, kde sa konal slidejam rozdelený na dve rôzne disciplíny. Síce som odjazdila dobrý pretek, no chlapci si odniesli výhry.Tento rok sa ešte chystám na slidejam do Brna a taktiež mám v pláne zúčastniť sa preteku, ktorý je zaradený do Majstrovstiev Česka v downhille.
Čo iné doskové športy?
Okrem longboardingu som sa začala aktívne venovať wakeskatingu. Pre tých, ktorí tento šport nepoznajú je to niečo ako skejtovanie na vode. Doska je samozrejme úplne iná, ale v podstate sa na tom jazdia triky ako na skejte a samozrejme nechýbajú ani prekážky. Začala som sa tomu venovať minulý rok, ale jazdila som len zriedka, keďže som nemala vlastnú dosku. Ešte v tom roku som sa zúčastnila Slovak wake cupu, ktorý sa konal v Košiciach a podarilo sa mi umiestniť sa na druhom mieste. Následne som si kúpila svoju vlastnú dosku sa išla na poslednú zastávku Wake cupu v Bratislave, kde mi však neotvorili žiadnu kategóriu. Tento rok som začala pilne trénovať na našom košickom Jazere. Prvé kolo tohtoročného Wake cupu som síce vynechala, no nedávno som sa zúčastnila závodu v Banskej Bystrici a čo bolo zaujímavé, že v kategórii wakeskate súťažilo viac žien ako chlapov. Podarilo sa mi opäť skončiť na druhom mieste a bola to pre mňa super príležitosť ako si vyskúšať iný systém vleku. Teraz ma čaká závod v Košiciach 19.-20.8. a následne 9.-10.9. v Bratislave.
Ako si na tom s voľným časom? Máš ho vôbec?
Okrem jazdenia sa nemám čas venovať ani brigáde. Momentálne mám doštudovaný prvý stupeň štúdia na Technickej univerzite v Košiciach – stavebná fakulta, odbor Inžinierske konštrukcie a dopravné stavby. Samozrejme mám v pláne doštudovať aj druhý stupeň. Minulú zimu som sa začala venovať aj snowboardingu a mala som skvelú príležitosť odjazdiť si množstvo žľabov.
Čo ti dáva silu, resp. motiváciu aby si pokračovala ďalej v tom čo robíš?
Na túto otázku odpoviem len jedno. Je to láska k jazdeniu. Pre mňa je najväčšia radosť keď sa naučím nový trik, alebo naopak keď ja naučím niekoho iného. Samozrejme milujem atmosféru každej akcie, rovnako ako možnosť spoznávať stále nových a talentovaných ľudí.
Aký máš vzťah k nášmu krásnemu mestu?:)
Keďže som sa v Košiciach narodila predstavujú pre mňa domov kde sa vždy rada vraciam. Nemám rada obrovské mestá a Košice sú tak akurát. Dosť veľké na to aby sa tu človek nenudil a dosť malé na to aby sa tu človek necítil ako cudzinec.
Lenka, ďakujeme za rozhovor a držíme prsty v nasledujúcich súťažiach a samozrejme aj v osobnom živote.