So wakeres alebo na kus reči…(Džej Ár)

Som relatívne mladý človek a snažím podnikať s tým čo ma baví, čo som sa naučil, proste s tým čo ovládam. Najmenej ma baví jednotvárnosť práce, preto sa snažím venovať viacerím veciam, ale momentálne najviac času venujem tetovaniu.

Si čistokrvný Košičáwo. Kde presne si vyrastal a aký máš vzťah ku tomu miestu dnes?

Niesom rodený košičan ale od dvoch rokov som žil v Košiciach, konkrétne na sídlisku Ťahanovce odkiaľ som sa pred troma rokmi presťahoval do mesta na Juh. Čo sa týka Ťahanoviec tak by som môj život na tomto sídlisku rozdelil na dve etapy. Prvá bola keď sme ako malé deti trávili veľa času v lesoparku kde sme stavali bunkre, robili rôzne túry na bicykloch a mali celkovo skvelú možnosť byť súčasťou prírody. No čím som bol starší, tým som sa viac prispôsoboval životu medzi blokmi a tým prechádzam do druhej etapy. Ako plynul čas začal som na vlastnej koži pociťoval zvýšený nárast kriminality, kedy som sa napríklad bál ísť na zastávku, aby som nebol „vyrobený“ o telefón klasickými podbránovými typmi. Časom som zapadol do sídliskového stereotypu a stal som sa presne tým podbránovým typom, čo ma začalo neskutočne iritovať a snažil som sa častejšie pohybovať mimo sídliska. Videl som ako ľudia stojaci pod bránou stagnujú, spoločensky upadajú a utápajú sa v alkohole, drogách a pod.

Umenie je téma, na ktorú sa s tebou asi môžeme baviť. Čo si myslíš o súčasnom umeniu v našom meste?

Na to aké sme malé mesto sme na tom oproti ostatným slovenským mestám z pohľadu umenia celkom dobre. Je skvelé, že máme v Košiciach ako strednú tak aj vysokú umeleckú školu. Teší ma hlavne nárast rôznych alternatívnych kultúrnych organizácii, ktoré už možno existovali dlhšie no nemali úplne jasnú predstavu resp. víziu kde a ako by pôsobili, ale hlavne začo by fungovali. Značný vplyv na to aby sa pozgrupovali do občianských združení a mali možnosť získať nejaké peniaze z grantov mala skutočnosť, že sa naše mesto stalo v roku 2013 Európskym hlavným mestom kultúry. Vďaka tomu si našli priestor, vytvorili galérie a rôzne kreatívne štúdia ako napr. Pyecka po novom Šopa gallery, DIG gallery, Tepláreň, Creative industry a plno ďalších.

Čo sa týka jednotlivých druhov umenia tak napr. z vizuálneho máme medzinárodne úspešných maliarov, ktorí vyšli z fakulty umení v KE. V rámci tanca by som rád vyzdvihol tanečnú skupinu Outbreak a z hudby určite Puding pani Elvisovej. Keďže som fanúšik rapu mrzí ma, že tu nemáme žiadnu silnú rapovú kapelu, ktorá by sa presadila v rámci celého Slovenska. Veľmi však fandím producentovi KhZetovi a taktiež Dalybovi z HAHA crew.

Za svoju kariéru si sa stihol zúčastniť rôznych projektov. Uveď zopár, ktoré ti najviac utkveli v pamäti.

Najvýznamnejším projektom, na ktorom som sa zúčastnil bolo určite StreetArtCommunication, čo bola pre mňa veľká škola.Menšie projektíky, ktoré by som rád spomenul boli Košické Imaginácie, otvárací ceremóniál EHMK2013, Voda v meste, Zober loptu nie drogy, Secret Wars a momentálne sa zúčastňujem projektu LIVE PAINTING.

Prejdeme k tvojej profesii…tetovanie. Ako si sa k tejto srande dostal?

Dlhé roky som robil graffiti a popri tom študoval. Jeden rok keď som prerušil štúdium som začal rozmýšlať nad tým, čím sa budem živiť. Keďže maľovanie zákazok bolo málo,nemohol som sa na to ako na zdroj obživy spoľahnúť. No a raz prišla moja snúbenica so skvelým nápadom, že by som mohol začať tetovať a už to pomaličky išlo.

Čo by si odkázal začínajúci tatérom?

Neviem čo by som odkázal, pretože sa sám považujem za začínajúceho tatéra. Asi len toľko nech k svojej práci pristupujú zodpovedne a nech sa snažia odviezť 100% robotu. Hlavne si to všetko vyžaduje veľa trpezlivosti.

Aký štýl tetovania obľubuješ?

Čierno-biely realistik.

Čo si mysliš o konkurencii medzi tatérmi?

Ak sa tatér obáva konkurencie znamená to, že je slabý. Keď je dobrý, tak si ho ľudia nájdu.

Z ktorého tatéra úplne, že odpadávaš?

Je ich veľa, ale títo dvaja mi napadli ako prví. Španiel Victor Chil a švéd Niki Norberg .

Určite je náročné fungovať ako slobodný umelec. Ako to zvládaš ty?

V mojom prípade je veľmi dôležitý time management, takže diár a kalendár sú v mojom prípade nenahraditeľné pomôcky. Rovnako dôležité je byť na očiach, čiže obetovať nejaký čas aj marketingu.

Aké máš plány alebo projekty do budúcna?

Dlhodobo pracujem na vlastnej kolekcii oblečenia. Neskôr mám v pláne otvoriť si profesionálny tetovací sálon, kde budeme fungovať viacerí tatéri. V blízkej budúcnosti by som si rád našiel aj učňa – parťáka. Popritom mám aj nejaké menšie projektíky, ako organizácia eventov v Spojke, práca na mojom webe a eshope, Pantograff projekt…

Vieme, že niesi žiadne drevo, a že svoj voľný čas obetuješ aj športu. Ku príkladu si súčasťou košického baseballového tímu SEALS. Máš nám ku tomu čo povedať alebo túto otázku odpálkuješ?

S baseballom som začal v roku 98 a s menšími prestávkami ho hrávam do dnes aj keď už len rekreačne. Baseball v Košiciach funguje už 20 rokov a aby fungoval aj naďalej je potrebné aby sme naberali každý rok do tímu nové detská. Členom sa môže stať ktokoľvek, ale preferujú sa deti vo veku 6 až 15 rokov. Mrzí ma, že po toľkých rokoch, je to na Slovensku stále dosť exotický šport. Musím sa ešte pochváliť jednou pikoškou. Hrával som v jednom tíme s chalanom, ktorého ako prvého slováka „draftovali“ do zámoria, a ktorý si možno už čoskoro zahrá aj MLB.

Aktuálna kolekcia Artist spolu s tebou priniesla aj motívy RocKEts a MapKE. Ako hodnotíš výkon tvojich súputníkov?

Srandou je, že sme všetci traja študovali na fakulte umení v Košiciacih a s Igorom som bol dokonca spolužiak (architektúra):). Na Igorovom návrhu krásne vidno ako ho ovplyvnila jeho profesia, no jediná škoda je to, že technológia nedovolila potlačiť aj rukávy ako to bolo v pôvodnom návrhu. Čo sa týka Romanovho návrhu, tak oceňujem ako do nápaditého konceptu svojej ilustrácie umiestnil netradičné košické dominanty. Celkovo považujem túto našu kolekciu za veľmi podarenú.

Pár slov k tvojmu motívu King?

Symbol vrany je u nás obľúbenou tématikou, a preto som sa ho rozhodol vykresliť po svojom. Chcel som ju vyzobraziť s roztvorenými krídlami, lebo sa dá s nimi dobré vyhrať. Keďže je v košickom erbe zobrazený orol s korunkou, tak som tento doplnok použil aj na mojej vrane, doplnil som jej zlatú retázku aby mala SWAG a celé som to zasadil do štylizovaného erbu, akoby z neho vylietala.

Dlhé roky si bol aktívnym graffiti writerom. Nájdeš si ešte vo svojom voľnom čase na nejaký aerosol? Alebo siahaš už skôr po plátne?

S tým voľným časom to je zložité. Mojim cieľom je, aby všetko čo robím bola voľnočasová aktivita. Snažím sa robiť to, čo ma baví a niekedy za to pýtam peniaze. Tých aktivít je ale dosť veľa, čiže na spreje si nájdem viac času skôr v ateliéri pri plátne ako pri stene.

Na záver pozdrav rodinu, kamarátov, haterov…kohokoľvek

Zdravím celú našu komunitu okolo Kerespojky, crewmanov, mladých šikovných ľudí. Som vďačný za každého fanúšika, či je to hater alebo nie:)

My ešte dopĺňame, že pokiaľ vás zaujala Džej Árova tvorba, môžete ho sledovať na jeho FB fanpage, alebo si prezrite jeho portfólio na webe www.dzejar.com