Na kus reči s Košická Citadela

Po veľkom úspechu rozhovoru s Kaplnkou sv. Michala sme sa rozhodli osloviť menej známu, no kontroverznú Citadelu, ktorá počas svojho života spôsobila Košiciam nejednu šarapatu.

Citadela: Hej! To nebola moja vina! Podlo ma zneužili.

KERE: S týmto tvrdením nemôžeme nesúhlasiť. Pôvodne si však slúžila na obranu mesta, je to tak?

Citadela: Presne tak. Bola (a stále som) jedinečná v strednej Európe. Iné kolegyne citadely boli stavané ako súčasť mestských hradieb. Mňa postavili mimo nich.

KERE: Nebolo ti smutno?

Citadela: Ani nie. Sotva ma dokončili, už sa do mňa nasťahovalo kompletné vojsko. Zriadilo si tu kostol, nemocnicu, sklady s potravinami… Cvičili každý deň, bolo tu veselo. Až kým sa to jedného dňa nepokazilo… (dramatický povzdych)

KERE: Hej, niečo sme počuli. Možno by si nám však mohla priblížiť, čo sa vlastne udialo.

Citadela: S radosťou. Doteraz som nemala o svojom najtemnejšom období komu rozprávať.

KERE: Tak spusť.

Citadela: Pôvodne ma postavili pre to, aby som chránila mesto v prípade tureckých nájazdov. Ak si predstavíte, že som stála na južnom konci mesta, dáva to logiku.

KERE: To dáva.

Citadela: Lenže nakoniec som proti Turkom ani nebojovala. Protestantský rebel Imrich Thököli si vzal do hlavy, že sa zmocní Košíc. Pálil všetko okolo nás, a tí trpáci vojaci sa na nich báli vystreliť! Mala som delá, chlapov, všetko, a oni nič! Nakoniec Thököli vyslal špióna, ktorý si ma celú premeral a odhadol moje rozmery. Potom dal zhotoviť rebríky, ktorými ma dobyl a začal páliť na hradby, ktoré som mala chrániť.

KERE: Smutné.

Citadela: Ani nehovor. Thököli dobyl Košice v priebehu jedného dňa. A potom sa v nich usadil na šesť rokov.

KERE: Čo to znamenalo pre teba? Používal ťa naďalej na obranu mesta?

Citadela: Áno, ale aby predišiel rovnakej porážke, akú uštedril Košiciam on, dal čiastočne rozobrať Leopolda a Claudiu. Aj tak mu to nepomohlo.

KERE: Leopolda a Claudiu?

Citadela: Tak sa volali dva bastióny, vďaka ktorým obsadil mesto.

KERE: Aha. A ako boli pomenované ostatné tri?

Citadela: Montecuccoli, Mlynský a Cintorínsky.

KERE: Prečo práve Montecuccoli?

Citadela: Montecuccoli bol diplomat pracujúci pre Habsburgovcov.

KERE: Vďaka. Prečo mu rozobratie Claudie a Leopolda nepomohlo?

Citadela: Pretože ho preľstil môj dlhoročný priateľ a spolubojovník Eneas Caprara.

KERE: Ten určite nebol Uhor.

Citadela: Nie, bol Talian. Bol veliteľom hornouhorských vojsk. Obsadil Košice zo severu. Jednoducho si vpochodoval cez bránu a získal ich späť!

KERE: A nezamrzelo ťa, že sa ťa potom rozhodli rozobrať?

Citadela: Skôr ma zamrzelo, že to, čo zo mňa ostalo, bolo pochované pod zemou.

KERE: Ale teraz je to už lepšie, nie?

Citadela: Jasné, teraz si užívam vietor v štrbinách a slnko na kameňoch.

KERE: Ako dlho si bola vlastne pochovaná?

Citadela: Takmer tristo rokov. S hradbami, ktoré som pôvodne chránila, sme síce komunikovali, ale aj tak tam dole bolo pochmúrne.

KERE: Ostávaš s hradbami v kontakte aj naďalej? Koniec koncov, tie sú stále v podzemí.

Citadela: Jasné. Dokonca sa nám klebetí jednoduchšie, keďže i Dolná brána je odkrytá.

KERE: A o čom takom klebetíte?

Citadela: O najnovšej móde, o eventoch na námestí, o turistoch… téma sa vždy nájde.

KERE: O móde musíš mať celkom prehľad, keďže sa nad tebou a vedľa teba nachádzajú obchody s oblečením. Nevadí ti to?

Citadela: Vôbec! Aspoň idem s dobou. Jediné, čo mi v Auparku chýba je KERE obchod.

Zdroj: www.cassovia.sk, www.auparkkosice.sk