Poštovné zadarmo nad 60€ Vrátenie tovaru do 30 dní kere@kere.sk0944 186 939

Dóm sv. Alžbety – časť 2.

V predchádzajúcom článku o Dóme sme ti načrtli stručnú históriu jeho stavby. Teraz je načase, aby si sa dozvedel viac o jeho exteriéri. Priprav sa preto na výstup po 160 schodoch Žigmundovej veže, na nedokončenú Matejovu vežu no i pohľad na severnú časť dómu a Štefanovu manželku.

Ak si spomínaš na meno Žigmund Luxemburský, si frajer. A ak si spomínaš na to, že finančne pomohol pri stavbe nového Kostola sv. Alžbety, si ešte väčší frajer. Každopádne, práve jeho bezúhonnosť mu vyslúžila vežu, ktorú po ňom pomenovali. Je zároveň jedinou sprístupnenou vežou dómu – takže ak sa nebojíš výšok, točitých schodísk, občasnej tmy, úzkych priestorov a holubov, môžeš zdolať 160 schodov, ktoré ťa vynesú do výšky 60 metrov na Hlavnú a poskytnú ti úžasný výhľad na Košice. Ak by si mal predsa len kvôli jednej z vyššie menovaných fóbií nejaké zábrany, ver tomu, že sa oplatí ich prekonať. Už na ceste natrafíš na mechanizmus vežových hodín a neskôr na tri zvony, z ktorých ten najväčší, zvaný Božské srdce, nesie na svojom plášti mená obetí 1. svetovej vojny, no i miestnosť hasičskej strážnej služby využívanú až do 70. rokov 20. storočia. Hore ťa čaká výhľad na celú Hlavnú ulicu od Východoslovenského múzea až po Aupark in na priľahlé uličky – Jakabov palác či Evanjelický kostol s nádhernou kupolou na Mlynskej či Dominikánsky kostol na opačnej strane. Keď sa však budeš prechádzať po vrchu veže, dávaj si pozor na zvon, ktorý sa nachádza nebezpečne nízko – a do ktorého si nejeden návštevník už udrel hlavu. Znova však opakujem, že ten výhľad stojí za to.

Oproti Žigmundovej veži stojí ďalšia, zvaná Matejova. Tiež je pomenovaná po panovníkovi – a to Matejovi Korvínovi. Ten financoval jej stavbu, hoci napokon nedosiahla svoju plánovanú výšku (možno si doteraz ani nevedel, že je to vlastne veža). Jej rýchle ukončenie zrejme spôsobila nehoda jedného z murárov, ktorý pri jej stavbe prišiel o život. Bolo to znamenie ďalšieho nešťastia a tak bola veža rýchlo zastrešená. I ona má však jednu dominantu – a to chrlič s podobou škaredej ženy. Podľa legendy je to manželka hlavného staviteľa, majstra Štefana, ktorá mu spôsobovala hanbu tým, že pila a hrešila, kade chodila. Preto sa Štefan rozhodol dať ju zvečniť práve vo forme chrliča, ktorý mal jednak odháňať démonov a jednak jej symbolicky pri každom daždi vymývať jej vulgárne ústa.

Chrlič však nie je jedinou zaujímavosťou, ktorú si môžeš na exteriéri Dómu všimnúť. Západný portál, ktorý sa nachádza medzi Žigmundovou a Matejovou vežou, a ktorý v súčasnosti slúži ako hlavný vchod do katedrály, je – paradoxne – vyzdobený najmenej. Ak si však spomenieš na Kult Kristovej krvi, ktorý sme spomínali v predchádzajúcom článku, možno ti príde vytesaná podobizeň tváre Ježiša Krista na samotnom vrchu reliéfu povedomá. Nachádza sa totiž na plachte, ktorú držia anjeli – aj vďaka tomuto pútnici kedysi vedeli, že prišli na správne miesto.

Jednou z najväčších kuriozít je severný portál Dómu (smerom od Urbanovej veže). Podľa stredovekých pravidiel sa vstupy do kostolov na severnej strane nikdy nestavali, pretože tá bola považovaná za stranu diabla. Z úcty ku košickému richtárovi, ktorý sídlil v radnici stojacej na mieste dnešného Štátneho divadla, bol však severný portál postavený, a doteraz sa považuje za najkrajší i najkurióznejší. Je nad ním vytesaný reliéf posledného súdu, ktorý okrem iného zobrazuje aj cirkevného hodnostára padajúceho do papule leviatana – bájnej bytosti úzko spájanej so Satanom.

A aby sme neopomenuli ani tretí z portálov, keď pôjdeš okolo Kaplnky sv. Michala, všimni si, že na rozdiel od ostatných dvoch je zakomponovaný priamo do predsiene pod kráľovskou emporou – vďaka čomu skvelo slúži na svadobné gratulácie po obradoch, ktoré sa v Dóme konajú.

Ak sa ti zdá, že navonok skrýva Dóm svoje tajomstvá, nie je to nič v porovnaní s tým, čo sa nachádza vo vnútri. To si však necháme na ďalší článok.