Poštovné zadarmo nad 60€ Vrátenie tovaru do 30 dní kere@kere.sk0944 186 939

Dóm sv. Alžbety – časť 1.

Minulý mesiac sme ti priniesli pikošky o živote svätej Alžbety – patrónke žobrákov, vdov a sirôt, chorých, prenasledovaných, núdznych, pekárov, čipkárov a charitatívnych organizácií. Teraz prišiel čas povedať niečo viac o mieste, ktoré je jej v Košiciach zasvätené – Dóme sv. Alžbety. Ten má za sebou takmer 700 rokov života (nehovoriac o jeho predchodcoch – dvoch kostoloch stojacich na tom istom mieste) a preto o zaujímavosti ani o fakty nebude núdza. Vlastne je dosť možné, že si po tomto článku uvedomíš, čo všetko by si o „Alžbete“ – ako ju sprievodcovia medzi sebou nazývajú – ešte chcel vedieť.

Začnime teda spomínanými predchodcami nášho dómu. Prvým z nich bol Kostol sv. Michala, ktorý kedysi stál vedľa priľahlého cintorína (ten je dnes už prekrytý krásnym parkom, na ktorom stojí Kaplnka sv. Michala). Po tom, ako Alžbetu vyhlásili za patrónku mesta, bol presvätený na Kostol sv. Alžbety. V tom čase to bol malý farský kostol – jeden z troch v meste – no okolo roku 1380 vyhorel. Aj vďaka tomu sa Košice – vtedy zvané Cassouia – rozhodli postaviť nový, pompéznejší chrám Boží, vyhovujúci jednak rastúcemu množstvu obyvateľov mesta, ako aj vtedajšej architektonickej móde. A tak začal (dosť svojským, hoci praktickým štýlom) na tom istom mieste rásť nový Kostol sv. Alžbety. Ruiny starého kostola boli totiž naďalej používané na bohoslužobné účely, až kým sa nepostavili múry nového. Následne boli pozostatky starej budovy cez dvere novej vynesené von.

Stavba kostola nebola lacný špás. V tom čase síce neexistovali eurofondy, no našlo sa dosť dobrodincov na to, aby rástol bez prestania a do krásy. Jedným z jeho najväčších podporovateľov bol uhorský kráľ Žigmund Luxemburský, ktorého si stavbári uctili niekoľkými spôsobmi – najvyššia veža dómu, na ktorú môžeš vyliezť a vychutnať si pohľad na historické centrum, sa volá Žigmundova. Žigmundove symboly – jednohlavý a dvojhlavý orol – sa nachádzajú priamo na klenbe nad hlavným oltárom. Okrem neho vydal pápež Bonifác IX. odpustkovú bulu, v ktorej stálo, že každý pútnik, ktorý na kostol prispeje, bude mať odpustené hriechy do rovnakej miery ako návštevníci Chrámu sv. Marka v Benátkach.

Možno sa teraz pýtaš, či boli už v stredoveku Košice turistickou destináciou, ak ich návštevníci prispievali na stavbu kostola. Odpoveď je prostá – neboli. Boli však vytúženou destináciou chorých a slabých, ktorí sem prichádzali v nádeji, že sa vyliečia. V starom kostole totiž nepozorný kňaz omylom vylial na liturgickú šatku víno. To vytvorilo obraz ukrižovaného Ježiša Krista a podľa dobových záznamov boli tí, ktorí sa ho dotkli, vyliečení. Túto udalosť historici nazývajú Kult Kristovej krvi. Ak by si si o nej chcel prečítať viac, môžeš tak urobiť v knihe profesora Petra Zubka.

Doteraz sme písali len o Kostole sv. Alžbety. Kedy sa z neho stal dóm? A prečo sa v prekladoch do iných jazykov uvádza pod názvom „Katedrála sv. Alžbety“? V prvom rade je potrebné vysvetliť rozdiel medzi katedrálou a dómom. Katedrála je z cirkevného hľadiska sídelným chrámom biskupa, keďže sa v nej nachádza biskupská stolička, tzv. katedra. Dóm je v súčasnej dobe synonymom katedrály, avšak kedysi  označoval akýkoľvek kresťanský chrám. Aj preto nie je isté, či dostal náš Dóm svoje meno ešte predtým, než bol presvätený na katedrálu alebo až potom. Katedrálou sa však jednoznačne stal na začiatku 19. storočia, keď bol Košiciam pridelený prvý biskup – Ondrej Szabó.

Náš dóm toho však ukrýva omnoho viac než len roky a mená spísané v záznamoch. Na jeden článok by však toho bolo priveľa. Preto sa môžeš tešiť na minimálne ďalšie dva, v ktorých ti odhalíme jeho viac i menej známe tajomstvá.

Zdroj: http://www.ke-arcidieceza.sk/phdr-ss-th-dr-ondrej-szabo-1804-1819/

https://www.academia.edu/23689687/KULT_Sv%C3%A4tej_krvi_v_Ko%C5%A1iciach_rozpr%C3%A1vanie_o_straten%C3%Bdch_stredovek%C3%Bdch_relikvi%C3%A1ch

http://www.dom.rimkat.sk/pre-turistov/